Pretek Zemplínsky kapor patrí medzi jeden z najprestížnejších kaprárskych pretekov na Slovensku. Účasť na týchto pretekoch bol snom nás všetkých štyroch a pristupovali sme k nemu s najväčšou vážnosťou a rešpektom. Koniec koncov jednalo sa aj o jubilejný pätnásty ročník, na čom si dal záležať aj organizačný tím preteku, na čele s pánom Šaffom. 

Po príchode potrebných registračných úkonoch sme si vo vestibule dali spoločnú fotku a po vstupe do priestorov, kde sa malo konať otvorenie a následný ceremoniál preteku nás privítala priateľská atmosféra, ktorá vládla vôkol. Niet sa, čo čudovať keďže sa tam každoročne stretne mnoho ostrieľaných šíravákov, ktorí sú už dá sa povedať inventárom tohto nádherného preteku od počiatkov jeho vzniku. Tým pádom bola aj okolitá atmosféra uvoľnenejšia a pretekári medzi sebou debatovali, rozoberali taktiky a spôsoby, ako budú postupovať, keď vyžrebujú také alebo onaké lovné, miesto ktorých je na preteku dostatok. 

Po výdatnom občerstvení, ktoré ponúkal organizátor a poviem bolo výborné ostal čas na zoznamovanie sa, ale aj prehodenie zopár priateľských viet s ostatnými pretekármi, ktorých sme poznali. Všetci počas tých dlhých rybárskych úvah a rozpráv už nedočkavo očakávali žrebovanie. Cirka pred sedemnástou hodinou šum pomaly ustupoval nakoľko nadišiel čas losovania. K žrebovaniu sme si jednohlasne odsúhlasili kamaráta a parťák Janka Juhása, on je náš taký guru so šťastnou rukou. Nepamätám si už bližšie, ako alebo skôr po ktorom tíme sme pristúpili mi ku žrebovaniu. Viem len, že po tom, ako Janko vytiahol z osudia loptičku sa pán Šaffa pousmial a oznámil lovné miesto Paľkov 1. Úprimne boli sme trošku zaskočený no napokon prevládol pocit šťastia, ale aj obavy keďže Paľkov 1. Patrí medzi jedno z top miest. 

Po žrebovaní sme sa rozlúčili s rodinkami, ktoré nás doprevádzali a presunuli sme sa na parkovisko na Paľkove, kde sme mali zaparkované autá s vedomím, že si musíme oddýchnuť veď zajtra to vypukne. S ranným slnkom prichádzal nový deň je sobota deň D. Všetci sa začíname presúvať na lovné miesta. Pozerám sa vôkol a občasne mi to pripomína sťahovanie národov. Skladajú sa bivaky balia lehátka všade vôkol frmol každý sa ponáhľa. Nikto nechce prísť na stanovište neskoro a tým stratiť drahocenný čas na prípravu a rozloženie stanového mestečka. 

Po príchode na miesto sme začali makať na stanovom mestečku. Všetko bolo potrebné rozbaliť, postaviť a pripraviť. Nafúkať Člny, zostaviť prúty,  vytýčiť si lovné miesta osadiť bójky to všetko bolo potrebné stihnúť do piatej poobedia, aby sme mohli štartovať na "čisto" úderom šiestej hodiny v podvečer.  Odbitím šiestej hodiny večer sa celá Zemplínska Šírava prebudila. Začal skutočný pretek s časom kto bude mať skôr uložené montáže. Asi po hodinke je všetko vyvezené a nám neostáva nič iné, ako už len dúfať a čakať na vytúžený záber a veriť, že na konci nás bude čakať bodovaná ryba. Ja ako srdciar, čo sa týka odhodu som si u chlapcov vymodlil jednu udičku na odhod s myšlienkou, že, čo ak to vystrelí z kraja z kľudovej zóny od rezervácie. Našívam pop Up a skúšam ten odhod. No opak bol pravdou prvú noc ani záber. 

Prvé správy o chytených úlovkoch prichádzali z pravej strany od susedov a taktiež, že na Lúčkach 12 sa to rozbieha. No my sme ešte stále boli do tej doby bez záberu. Prichádza tretia hodina poobede a na Paľkove dva už majú zapísanú druhú bodovanú rybu. S chlapcami rozmýšľame, čo sa to deje, dávame hlavy do kopy, rýchle zasadnutie rady prehodnotenie situácie a ide sa na to našívame guličky a prevážame. Neostáva nám nič iné len dúfať, že zmena prinesie svoje ovocie. Odhodová palica už bola v tom čase zrušená museli sme pritvrdiť. 

Prvá udica tak, ako sme predpokladali ožila asi po hodine po vyvezení. Záber prichádza z pravej strany prvá ryba na brehu a my pripisujeme kapra o celkovej váhe 12.800g Frustráciu strieda nadšenie a s chlapcami si hovoríme, že asi tadiaľ vedie cesta k úspechu a nezaháľame prevážame všetky udice našívame už osvedčené, čo im chutí, kŕmime a veríme, že to bude to, čo ryba v tejto lokalite vyhľadáva. Prichádza večer a, ako je zvykom každý z nás konštatuje, že noc má svoju moc s úsmevom na tvári. A poviem vám bolo to správne konštatovanie. 

Vyvážka za vyvážkou a my sme zdolávali ďalšieho a ďalšieho kapra. Počas tých šiestich dní sme si všetci siahli na úplné dno fyzických, ale aj psychických síl bolo to nesmierne náročné. Každú noc sme už vedeli, že buď bude bezsenná alebo sa nám podarí pospať nanajvýš nejaká tá hodinka. Lebo v našom prípade to bolo prevažne o nočnom love kedy bola ryba v našom úseku a permanentne nabiehala na kŕmne miesto. 

Počas preteku sa nám stávali aj menšie kuriozity ako napr. zábery na dvoch udiciach súbežne alebo, keď sa nám náš kapitán tímu Robo nedostal na breh z člna celých osem hodín, nie na darmo sa hovorilo, že bol to extrém. Príchodom štvrtého člena tímu Bartolomeja Gergelyho alias Jima sme si všetci mysleli, že ten nápor ustane, lebo sa rozložia sily no opak bol pravdou záberov pribúdalo a s tým spojených prác taktiež. 

Jedno ráno to už vyzeralo na čom sme sa aj pousmiali ako na formule F1 jednoducho pitstop. Jazda na ľavej palici chlapci práve zdolali kapra a z vysielačky mi oznamujú, že potrebujú dotankovať, nezaháľam z druhého člna vyberám nádrž dolievam benzín a už utekám s plnou nádržou k pristavenému člnu Robo odpája nádrž, Janko preberá vyvezenú udicu, Jimo berie udicu, na ktorej bol záber a už opäť vyrážajú späť zdolať ďalšieho kapra nad desať kíl. 

Všetko sa podarilo zachytiť aj na fotografii chlapcom z média tímu Zemplínsky kapor. Počas toho obrovského tlaku a zhonu prišlo aj na úsmevné momenty, na ktorých sa, aj teraz spoločne radi zasmejeme, ako napríklad moje virálne video s fackou od kapra alebo taká drobná nehoda počas podávania kŕmenia do člna našim parťákom Jankom, ktorý s obľubou nosí samo nafukovaciu vestu. V ten daný moment kedy podával vedro s kŕmením do člna chlapcom tak sa mu nešťastnou náhodou podarilo pošmyknúť na jednom z kameňov pod hladinou, ktorých je tam neúrekom. 

V prvej chvíli sme sa všetci vrátane Janiho úprimne na chvíľočku preľakli či si niečo nevyparatil no okrem zopár litrov vody v prsačkách sa mu na šťastie nič vážnejšie nestalo. No nič nestalo ha ha ha, nie tak celkom v tej chvíli nám to nedoplo no svoje schytala aj Jankova vesta, ktorej chvíľočku trvalo pokiaľ sa čidlo premočí a v momente kedy Jano ukladal prút do rázsošiek bolo na Paľkove číslo 1 počuť len hlasité syčanie. Najprv som si myslel, že je zle nedobre a praskol balón na člne no napokon to bola Jankova vesta, ktorá si zmyslela, že je načase zachrániť Janka vo vode asi tak po kolená. Prvotne mu nebolo do smiechu a ani nám veď to bola Janiho obľúbená vesta. No akonáhle sa stretli naše pohľady spustila sa lavína smiechu, ktorú určite počuli aj susedia. 

Jankovi sme sa neskôr s malou dušičkou ospravedlnili za reakciu, vedeli sme, že na tej veste mu záležalo a ešte aj deň pred pretekom si bol urobiť test či je tá vesta v poriadku. Srandičky:) no, ale vráťme sa od úsmevného k ťažkej drine. Počas preteku to bolo v skutku veľmi napínavé. Všetci do poslednej chvíle, naše manželky, známi a priatelia nám dodávali energiu svojim povzbudzovaním, za, čo im patrí nesmierna vďaka. Cez deň prichádzali zábery len v raných a poobedňajších hodinách, čo sa nám aj napriek tomu nedarilo využiť vo väčšej miere k oddychu.  Prežili sme to a doviedli k úspešnému koncu to je asi to najhlavnejšie za čo všetkým ďakujeme. 

K záveru by som chcel len skonštatovať, že nás nesmierne teší, že sa nám podarilo pretek vyhrať a taktiež aj potvrdiť to, čo sme si všetci štyria na začiatku zaumienili, a to je pokorenie hranice osemsto kilogramov ulovených rýb za pretek. Neskutočne sme tomu verili a ďakujeme Bohu, že všetky premenné do seba naplno zapadli či už kŕmenie ponúkané nástrahy, vedomosti, počasie a v určite tak veľmi potrebné šťastie.

Autor: Ladislav Merva 

Poďakovanie za Foto zdroj: Média tímu Zemplínskeho kapra  Matúšovi Bučkovi, Petrovi Bindasovi a spol.

Za Mr.Fishing tím Ladislav Merva, Bartolomej Gergely, Róbert Marinec, Janko Juhás.